Your browser does not support JavaScript! Vierka a Peťo v Kanade
0948 628 240
konzultácia ZDARMA
$slides

Vierka a Peťo v Kanade

Mnoho ľudí sa možno zamyslí nad otázkou, prečo práve Kanada. Vlastne ani sama presne neviem, ale už od čias filmov Winnetou ma to sem tiahlo, taká moja vysnená krajina. Myslím že pre väčšinu ľudí, ktorí majú radi divokú prírodu, je Kanada to pravé orechové. Mojou srdcovkou sú navyše aj indiáni, takže nie je o čom.

V rámci tak obrovskej krajiny však môže byť zložité zvoliť si konkrétne miesto, kam sa človek vyberie. Tiahlo ma to viac na západ a pôvodne som sem chcela prísť pracovať, takže Vancouver mi prišiel ako vhodná voľba. Lenže nie vždy ide všetko podľa plánov a tak som už druhým rokom nebola medzi šťastlivcami, ktorí dostanú pozvánku do druhého kola Working Holiday. Obrátila som sa preto na WSI, kde sa ma ochotne ujala Monika Dziaková (ďakujem ešte raz :)) a predebatovali sme viaceré možnosti vstupu do krajiny. Zaujímavým variantom mi prišli študentské víza, popri ktorých sa dá aj pracovať na čiastočný úväzok a dĺžka víz závisí od dĺžky zvoleného štúdia. Štúdium v Kanade však nepatrí medzi tie najlacnejšie a navyše mne sa najviac zapáčila Adventure school vo Whistleri, konkrétne SNB instructor. Rozhodla som sa, že štúdium zvážim neskôr, najprv si chcem Kanadu pocestovať :).

Pretože som sa nakoniec rozhodla vstúpiť do krajiny len s úmyslom turistiky, zvolila som západné pobrežie s asi najznámejšími národnými parkami, Banff a Jasper. Prilietala som do Calgary, kde som dúfala že mi na letisku poskytnú maximálne možné turistické víza, teda polročné. Nakoniec sa tak aj stalo, ale stálo ma to kopec nervov. Takže ak máte schválenú Etu, ešte sa netešte, nemáte vyhraté keďže to nie sú víza. Už na letisku z ktorého budete odlietať, v mojom prípade to bol Londýn, od Vás budú vyžadovať potvrdenie, že Etu máte skutočne schválenú, to je však najmenej. V rámci letu potom dostanete formulár, do ktorého musíte vpísať podrobnosti o Vás, Vašej batožine a o tom, ako dlho plánujete v Kanade pobudnúť. V mojom prípade som tam uvidela 5 a pol mesiaca. Pri prvej kontrole na letisku v Calgary (vtedy som si myslela, že to je len jediná) daný formulár odovzdáte a pracovník sa Vás prípadne opýta na pár detailov. Mňa sa pýtal, čo chcem tak dlho robiť a či je to prvý raz, kedy vstupujem do krajiny. Celé to trvalo len chvíľu, napísal mi na formulár nejakú skratku a poslal ďalej. Naivne som si myslela, že to bolo super jednoduché a že už som vstúpila do krajiny. Vyzdvihla som si batožinu a spoločne s priateľom, ktorý vstupoval na pracovné víza Working Holiday, sme sa vybrali k exitu. Pár metrov pred ním je však ďalšie stanovisko, kde musíte preukázať spomínaný formulár s doplneným komentom prvého kontrolóra. Akonáhle ma tento druhý kontrolór nasmeroval opačným smerom od východu a zbadala som nápis v zmysle podrobného vyšetrovania (presný názov si už ozaj nepamätám), nebolo mi všetko jedno, keďže predtým som počula príbehy o tom, ako ľudí poslali späť domov, ak sa im niečo nepozdávalo.

Celý tento výsluch by stál za samostatnú kapitolu, predstavte si, že cestujete už tretím dňom, let z Londýna nám meškal 1 a pol hodiny, pričom v lietadle sme už všetci poctivo sedeli a nemohli sme odletieť, vlastne ani nám nebolo oznámené prečo a po ďalších 8 a pol hodinách v lietadle Vás idú vypočúvať, pýtať sa na úplné blbosti a chytať Vás za slovíčka. Navyše aby toho nebolo málo, ešte aj v tejto „výsluchárni“ som čakala vyše hodiny, kým si ma zavolali. Myslím že aj tu ide o šťastie a najdôležitejšie je, akého človeka – colníka dostanete. Na mňa vyšla už na prvý pohľad nesympatická pani, ktorú som za celý strávený čas v miestnosti nevidela usmievať sa. Samozrejme moje vysvetlenie že chcem po krajine cestovať a navštíviť tu pár kamošov neprešlo, videla vo mne človeka, ktorý ide za robotou na čierno. Vydokladovala som jej moje finančné prostriedky na účte, musela som jej predložiť moju bankomatovú kartu, poistenie ako aj zabookované ubytká. Paradox, že letenku ktorú som si zakúpila ako dôkaz, že sa chystám krajinu opustiť, si ani nepozrela. Stále jej to však nestačilo, argumentovala dookola tým že ako môže vedieť že nebudem pracovať a že krajinu opustím po dobe, ktorú som uviedla. Moje argumenty že predsa pracovať bez pracovných víz sa nedá, neprešli :). Spomenula som, že priateľ sa chystá pracovať a ja sa plánujem starať o domácnosť, to sa hneď pýtala, prečo nemám aj ja pracovné víza a či mi boli zamietnuté. Po objasnení systému prideľovania víz pre SR som jej spomenula aj dobrovoľníctvo, ktoré sme mali dohodnuté na mesiac a argumentovala som, že sa chceme aklimatizovať na novú kultúru a celkovo fungovanie v novej krajine. Dobrovoľníctvo sa jej, ako inak, tiež nepáčilo a padli výrazy typu kradnutia práce Kanaďanom. Už som si naozaj myslela, že túto pani by snáď nepresvedčilo nič. Volala nejakým kolegom ohľadom dobrovoľníctva, že to je ilegálne, resp. legálne len ak má človek pracovné víza, takže už som sa videla, ako jej tam od srdca poviem čosi o liberálnej Kanade. Nakoniec som jej musela nájsť našich hostiteľov na dobrovoľníckej stránke a až keď si o nich niečo viac prečítala, sa konečne ukľudnila. Upozornila ma, že v rámci dobrovoľníctva smiem ostať maximálne mesiac na jednom mieste, danú informáciu som jej potvrdila a pani ešte dodala, že nabudúce mám radšej vopred kontaktovať ambasádu, aby som si potvrdila, ktoré pomocné práce sú klasifikované ako dobrovoľnícke, a ktoré už spadajú do regulérnej práce. Protiargumentovala som tým, že som ohľadom tohto kontaktovala SR ambasádu v Kanade, avšak nik mi neodpovedal. Na to sa už len zmohla podotknúť, že sú zaneprázdnení a konečne mi dala ten štempel do pasu.

Napriek tomuto zážitku vôbec neľutujem, že som tu, práve naopak, Kanada je naozaj nádherná krajina. A to som toho zatiaľ videla úplné minimum. Z Calgary sme sa vydali na týždenné cestovanie po Rockies (Banff, Yoho a Jasper national parks), kde som rýchlo zabudla na nepríjemnú skúsenosť. Na cestovanie odporúčam požičať si auto, my sme mali auto z letiska, rezerváciu sme však riešili 2 dni vopred online, keďže by to malo byť takto lacnejšie. Rovnako odporúčam zakúpiť si adaptér na kanadské zásuvky ešte na SR, nakoľko my sme mali problém zohnať ho tu a nakoniec sme našli len kombinovateľný celosvetový, takže bol aj celkom drahý (niekde som čítala, aby si človek zakúpil adaptér až v Kanade, vraj je to oveľa výhodnejšie...). Aby som nezabudla, pri nákupoch v Kanade si v prvom rade treba zvyknúť na to, že ceny sú uvedené bez daní, takže to čo sa na prvý pohľad môže zdať veľmi výhodné, po pripočítaní daní (GST+PST) také výhodné byť nemusí. Výška PST je rôzna, keďže je iná v každej provincii.

Z Calgary je to do Banffu na skok, divoká príroda a zvieratá Vás obkolesuje naozaj všade. Po pár dňoch Vám už prídu jazerá, hory, husté lesy prerezané ľadovcovými riekami či ľadovce takmer ako samozrejmosť. Na niektorých miestach sa to však hemží množstvom turistov, na to sa treba pripraviť, stačí však zájsť ďalej ako 1 km od parkoviska a davy sa rýchlo stratia. Kvôli množstvu turistov odporúčam rezervovať ubytovanie čo najskôr, prípadne ak chcete spať v kempe, snažiť sa doraziť do kempu okolo obeda ak sa miesto nedá rezervovať vopred. Kempovanie ako aj spanie v aute mimo na to vyhradených miest (kemp, hostel, hotel) je v národných parkoch zakázané. 

Po divokej Kanade, kedy sme si nohy umývali v ľadovcovej vode riek, spali v nocľahárni pre 12 či 14 ľudí a dennodenne využívali kadibúdky, sme sa vrátili do Calgary osláviť 150. výročie Kanady na Canada day (1. júla). Moja indiánska duša zaplesala, indiáni tvorili veľkú časť celého programu. Zdieľali s nami ich kultúru, predviedli rôzne druhy tradičných tancov a v típí sa s nimi dalo bližšie diskutovať. Bolo to však trošku horkosladké, dívať sa na pôvodných, kedysi jediných a sebestačných obyvateľov, ktorí sú už dlhé roky pod nadvládou bielych ľudí... Po oslavách smerovali naše kroky do Kelowny a o pár dní sa chystáme do Vancouveru a na Vancouver island.

Život v Kelowne sa s Rockies nedá porovnať, pripadá nám to tu skôr ako niekde v Kalifornii. Už štvrtý týždeň panujú horúčavy cez 30°C, kvôli čomu je v okolí množstvo požiarov a sú dni, kedy kvôli dymu mesto poriadne nevidieť. Bývame na kopci nad mestom, takže máme dobrý prehľad. Mesto vyrástlo na brehoch obrovského jazera, takže v širšom centre je množstvo pláží, aj preto asi ten pocit Kalifornie. Celkovo aj návyky domácich, najmä tie stravovacie, nám prídu tiež typicky americké, takže dúfame, že západnejšie to bude zase o čosi divokejšie.

Kanada je druhou najväčšou krajinou našej zeme, takže si myslím, že každý typ cestovateľa či dobrodruha si tu príde na svoje. Treba “už len“ nájsť to pravé miesto. Držím všetkým palce.

Autor: Vierka Illéšová